Mama v roku 2020

(3.rok od určenia diagnózy alzheimerovej demencie)

Úvod

Som stále s mamou v Lehote. Odchádzam len na nákupy, alebo keď mám niečo vybaviť. Najčastejsie dole do dediny, do Podbrezovej, alebo do Brezna. Mame viackrát hovorím, kde idem, napíšem na papierik a aj tak nevie, kde som odišiel. Väčšinou ale zvláda moju neprítomnosť. Som rád, že nohy jej stále slúžia, zájde na WC a chodím s ňou na vychádzky. Stále sa na niečo sťažuje: raz ju bolí ruka, raz noha, inokedy bok, alebo hocičo iné. Často vzdychá. Niekedy s každým výdychom.Od jesene 2017, kedy jej stanovili diagnózu alzheimerova demencia, sa jej stav pozvoľna zhoršuje. Prečítajte si, niektoré naše smutno-smiešne spoločné zážitky, alebo skôr trápenia, ktoré som počas roka 2020 s mamou zažil a priebežne zapísal.

24.januára - Problémy so sanitkou

Mamina doktorka mi nechcela predpísať sanitku pre mamu do BB k psychiatrovi. Tvrdila, že má chodiť do Brezna a ak chce ísť do BB, tak brezniansky psychiater má na to dať doporučenie. Bol som za dvomi psychiatrami v Brezne a ani jeden mi nedal doporučenie. Volal som na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a tam mi povedali, že to má na starosti poisťovňa. Volal som tam a pani mi povedala, že doktorka môže kľudne vypisovať sanitku do BB, lebo je slobodná voľba lekára. Keď som to oznámil doktorke, tak mi povedala, že jej zato už strhli z platu a napísala mi žiadosť o odobrenie sanitky do BB, že nech mi to v poisťovni potvrdia. Bol som s tým v Brezne v poisťovni a odmietli mi to potvrdiť, lebo že lekár má vedieť, či má pacient nárok na sanitku. Išiel som s tým papierom ešte do poisťovne v BB za tou pani, čo mi povedala, že sanitku môže kľudne predpísať aj do BB a ani ona mi to nepotvrdila, ale povedala že jej má doktorka zavolať. Keď mama mala doktora v BB, mal som tiež problém so sanitkou. Keď som volal na dispečing do BB a zistili, že mama má trvalý pobyt v okrese Brezno, takže oni nie, že ju má odviezť Brezno. A keď som volal do Brezna a zistili, že mama má doktora v BB, takže ani oni ju neodvezú, lebože s tým doktorom nemajú zmluvu. Nakoniec som to vybavil tak, že som musel chodiť k maminmu doktorovi do BB po žiadanku na sanitku a potom ju osobne odniesť na dispečing do Brezna. Až potom sme mali sanitku vybavenú. Stihol som dnes ešte zájsť k doktorke do Podbrezovej, ktorá mi oznámila dobrú správu, že už volala do poisťovne a sanitku mi (konečne) predpíše.

18.februára - Televízor a počúvanie svedectva

Mama vypína televízor a to, čo vidí, sa jej zdá že je realita. Vravela, že tu boli dve múdre ženy jej radiť (Oňová ako Svokra). Že chcú aby išla niekde preč niečo urobiť. Že nazerajú na ňu ako leží. Že sa jej vysmievajú. Mama potom vypína televízor vytiahnutím káblika zo satelitnej skrinky, lebo ináč to nevie.Rada pozerá fotky a pýta sa, že kto je to na fotke. Hovorí: "Ale ja som nebola vydatá..." Púšťam jej svedectvo Otec a moje detstvo a ona sa pýta, že kto je otec.Keď som to včera prvýkrát čítal mame, tak som to nahral a teraz si to každý deň púšťame. Mama to rada počúva. V nahrávke počuť aj ju ako sa vypytuje a opakovane sa pýta: "aký otec?" a podobne, podľa čoho poznať, v akom mentálnom stave je mama.

13.marca - Pamäťový test

V pondelok 2.3. sme išli s mamou sanitkou na psychiatriu. Vždy jej robia pamäťový test. Pred polrokom ho spravila na 13 bodov, pred 3 mesiacmi na 14 bodov a teraz, predstavte si, na 15 bodov. Doktor napísal, že stav je stabilizovaný. Som rád.Mama rozpráva že na krpačovskej ceste majú stánky, predávajú a mútia nám vodu v potoku.

12.apríla - Chladnička, palacinky, vtáčik a špekačky

Vo štvrtok mi doviezli malú chladničku, ktorú som si tiež objednal. V komore sa totiž čoskoro oteplí, a nebudem tam môcť držať mliečne výrobky. V chladničke dole to nemôžem mať, lebo mama všetko povyťahuje, porozkladá po kuchyni, dá kocúrovi, alebo za deň zje aj 6 jogurtov. Takto jej to môžem dávkovať. Začal som tak robiť už aj s ovocím, lebo za dva dni poje všetky hrušky, ktorých kupujem okolo 10 kusov. Musím to pred ňou skrývať. Na deň jej teraz dávam po jednom jablku, hruške, jogurte a termixe. Na raňajky jej robím sladké pečivo s čajom a mliekom. No a vždy je niečo navarené na obed. V chladničke dole mám kyslé a sladké mlieka, ale aj na to musím dávať pozor, lebo keď som na to nedbal, tak mala na stole aj 4 krabice načatých mliek. Teraz jej vždy ráno nalejem do hrnčeka, tak už ich menej vyťahuje.Pred týždňom som spravil palacinky s tvarohom a keď som hrabal, mama nechala na peci na tanieri palacinku, ktorá zhorela a tanier sa už nedá vyčistiť. Prihorenina sa dostala pod glazúru.1.apríla som sledoval na internete prednášku pani Márie Wirth o starostlivosti o alzheimerikov. Prihlásil som sa na online poradenstvo. Poprosil som o radu ako sa nerozčuľovať, keď mama niečo vyvedie. Poradila mi to predýchavať, aby odznel stres. Prvé, čo sa ma pýtala bolo to, či ma nemá kto vystriedať a odľahčiť moju záťaž. V stredu, 15.4. bude mať ďalšiu prednášku, tak ju budem zase sledovať na internete.Ďalšia záťažová situácia bola hneď na druhý deň, keď mama doniesla do izby mŕtveho vtáčika. Práve som prišiel s ťažkým nákupom a čakalo ma toto prekvapenie, no teraz som to zvládol bez kriku a mame tak nemuselo prepnúť. Vtáčika sme pochovali.Deň predtým som si opekal špekačky. Mama to už nedokáže, tak som jej ja opiekol, ale aj tak nechcela jesť. Vzala si jogurt a hrušku. Ja som sa už, vďaka Bohu, prestal pre takéto veci rozčuľovať. Včera som jej spravil jej obľúbené jedlo, praženicu, a tiež ju nechcela. Nechal som jej to na stole a neskôr to studené zjedla.Keď som pripevňoval vo štvrtok pri okne dosky ako oporu pre triesky, mal som problém s mamou, ktorá protestovala a vyhrážala sa mi, ale zvládol som ju vtedy ukľudniť a teraz, keď tam vidí naukladané triesky, tak je už spokojná.V pondelok tento týždeň a minulý som zobral mamu so sebou, keď som išiel večer po mlieko. Mali sme vždy hodinovú prechádzku po dedine.

15.mája - Hygiena

Mamu mám problém prinútiť, aby sa umyla. Nahrial som jej vodu, zakúril, ale nedala si ani na vlasy poliať, že sa ona sama umyje, tak som ju nechal samú. Vlasy si samozrejme neumyla... Pred dvomi dňami mi stále dookola hovorila, že konáriky sa zo stromov nemajú opiľovať, že sa to učili v škole a že to čítala. Chodila všade za mnou a hovorila mi to. Ja som jej len prikyvoval, nech sa vyrozpráva. Jedno ráno z mamy vychádzali nezmyselné slová ako keď sa ja modlím v jazykoch. Odvtedy sa to nezopakovalo. Choroba jej zrejme začína postihovať aj rečové centrum. Stále jej púšťam tú nahrávku Otec a moje detstvo. Je to pre ňu vždy nové, ale o niečom vie, že to už počúvala. Vždy si to ale so záujmom vypočuje.

11.júna - Klobúk a pád

Mal som stretnutie na káve s Ottom, kolegom z Mostárne. Mame som kúpil vtedy nový klobúk, lebo v sobotu, keď som bol v Martine, tak jej starý klobúk spadol do potoka a odplával.Okrem dvoch schodíkov som ešte dobetónoval tretí schodík vpravo. Trochu som ho rozšíril. Po betonáži som schodíky pozakrýval pred slnkom doskami. Ešte som zabetónoval v maštali dieru v podlahe, ktorú si spravili potkany. Jeden večer, keď som už ležal na gauči, počujem zrazu buchot s doskami a mamin krik. Vyjdem von a mama na zemi spadnutá. Našťastie sa jej nič nestalo. Vždy chcela prekračovať ten zakrytý schodík, pred jej fotelom. Ja som ju vždy zavrátil, aby to obišla, ale keď som tam nebol, tak išla zase ponadeň a spadla. Ďakujem Bohu, že drží nad ňou ochrannú ruku a že sa nezranila.Mama v daždi chodí po okolí, plače a hľadá kocúra. Keď som jej naposledy púšťal o otcovi a čítal som, že otec kravu odviedol na bitúnok, tak sa rozplakala, že to bola dobrá krava, že by sa o ňu ona starala...Mame som tiež natrel krmítko pre vtáčiky a zavesil ho na konár stromu.

27.júna - Vykydnuté mäso a Hronec

V stredu, 17.6. ma mama ráno o piatej zobudila, aby som dal žrať kocúrovi. Nabral som za plnú misku kopcom mäsa aj so šťavou. Ľahol som si a potom, o šiestej, som ho vypustil von. Z toho mäsa nebolo nič zožraté. Mama to zbadala, že ušiel a začala vyvádzať, že kocúra zožerú psy, že zamrzne, že sme všetci sprostí a podobne. Ja som si ľahol a mama ku mne behala, plieskala náročky dverami a nadávala mi. Napokon prišla ku mne, ku posteli, aj s tou miskou, plnou mačacieho mäsa a vykydla to všetko na mňa do postele. Ja som to nevydržal a veľmi som na ňu nakričal. Poriadil som to a išiel som kosiť, aby som sa ukľudnil. Potom som o tom nehovoril a ani mama, lebo na tú udalosť po chvíli zabudla. Na druhý deň som jej išiel namontovať vešiaky z boku na skriňu, s čím súhlasila. Počas montáže však začala na to čoraz viac šomrať a keď to bolo hotové, bola úplne zúrivá a dezorientovaná. Musel som tie vešiaky zložiť, až potom sa postupne ukľudnila. Dva dni po týchto udalostiach mi pri čítaní Biblie vyskočil jeden verš, ktorý mocne prehovoril ku môjmu vzťahu k mame:

Mame sa stav pomaly zhoršuje. Nahrial som jej vodu, aby sa umyla, všetko nachystal, a ona sa išla umyť do potoka. Nechcela si ani na vlasy naliať. Zohrial som jej vodu na nohy, že si ostrihá nechty. Mne nechce dovoliť a ona už toho nie je schopná. Len o tom rozpráva, ale sa nevie k tomu pribrať ani keď ju povzbudzujem. A tak som ju objednal na pedikúru v Brezne. Boli sme tam v jednu stredu na poludnie. Bolo to bezbolestné, mame sa páčilo a tak budeme tam chodiť pravidelne raz za tri mesiace. Keď kocúr večer nie je doma, a ani na dvore, mama ho chodí hľadať po susedoch. Keď je na dvore a nechce ísť dnu, tak sa vadí s ním aj so mnou. Keď ho vezme na ruky, tak jej ujde a potom sa vadí ešte viac, alebo plače ako malé dieťa, že jej kocúr uteká. Porozkladá si plno vecí po stole a potom sa vadí, že kto jej to tam pokládol. Keď niečo nevie nájsť, vraví že tu boli zlodeji. Veľa sa rozpráva sama so sebou. Šupky z banánov kladie hocikde a aj ostatné odpadky. Raz do mňa šupku hodila, lebo si myslela, že ja som jej ju tam nechal. Inokedy som ju našiel prevesenú cez kľučku mojej zamknutej izby. Poriadil som jej druhú posteľ, na ktorej nespáva. Teraz ju zase pomaly zapratáva cárachmi. Odtrhla mladú, ani nie 15cm cuketu, lebo si myslela, že je to uhorka. Keď som polieval tekvice, voda zle tiekla, lebo mama do krhly dala odmočiť dvoje gatiek. Boli sme u zubárky. Vytrhla jej 1zub (39€) a pri druhej návšteve spravila dve plomby (115€). Ešte má 1 kaz ( to bude asi 52€). Mama sa ale držala statočne.

24.júla - Prekazená návšteva

V pondelok, 6.7. som bol čakať v dedine návštevu. Prišla Daniela s Paľkom Trunekom (88r.). Keď sme spolu prichádzali k domu, mama sedela s kocúrom na lavičke. Ja im hovorím, aby sme išli opatrne, lebo keď kocúr ujde, bude problém... Keď sme sa priblížili, aby sa zvítali s mamou, kocúr ušiel a mame preplo. Premenila sa na strigu a začala nadávať návšteve, že kvôli nim jej kocúr ušiel, že ho teraz zožerú psy, že načo prišli, nech idú preč a tak podobne. Zaliezol som s návštevou do mojej izby, ale aj tam behala mama a vyháňala ich. Akurát som ich ponúkol šošovicovou polievkou. Ani kávu som im nestihol spraviť a museli predčasne odísť. Pri ich odchode bola už mama ako med. Milá, zhovorčivá a núkala im dyňu. Takže návšteva spoznala oba mamine stavy. Ja som potom zrušil všetky návštevy, ktoré som mal dohodnuté. Nechcem riskovať a dráždiť mamu. Ona je najradšej, keď sme tu sami dvaja.Keď som prišiel s ťažkým nákupom domov, mama bola prepnutá, nepríčetným pohľadom sa na mňa pozrela: "kde si bol?". Vždy jej napíšem na papierik, že kde idem a kedy prídem, ale asi je to už zbytočné. Mama na to zabudne. Aj nato, kde dá ten papierik. Vyčítala mi, že všetko (moju izbu) vyzamykám a pred dverami do izby som mal barikádu zo všetkých vecí, ktoré boli na posteli na podeste. Z chladničky bolo všetko povyťahované. Halušky na variči, no našťastie nebol zapnutý. Situáciu som zvládol: s mamou som sa preto nevadil, nič som jej nevyčítal, veci som odpratal a mama sa po chvíli upokojila.

21.augusta - Schránky a vymknutie

Suseda Zdenka mi vravela ako našli mamu vyberať zo všetkých troch schránok poštu. Cez široký priezor ona prestrčí svoje tenké prsty a vyberá, čo sa jej dá. Napomenuli ju a ona sa prepla, nadávala im a bola nepriateľská. Včera bola Zdenka pozrieť maminu sestru, ktorá tu bola u nás na návšteve, a zase jej to pripomenula. Mame znovu preplo a veľa nechýbalo, aby im ublížila palicou, ktorou sa na nich zaháňala. Zdenka mi dnes povedala, že mamu ešte v takom hroznom stave nezažila a že veľa nechýbalo, aby Ivete hrubou palicou zabila po hlave. Ja som sa naučil mame nič nevyčítať a pokojne, jednoduchými vetami jej vysvetľovať, aby pochopila, že do schránok nemá chodiť. Sľúbila, že nebude, načo si samozrejme už nespomenie. Z rozhovorov s ľuďmi si nepamätá obsah rozhovoru, ale len pocity, ktoré pritom má a podľa toho je buď nepriateľská k tomu človeku, alebo naopak.Mama ma v stredu 19.8. večer o 20 h.vymkla (bola to súčasť jej večerného vyvádzania za kocúra, že nechce ísť dnu) - zaistila dvere zvnútra retiazkou, nemohol som sa dostať dnu. Zbytočne som jej klopal. Myslel som, že budem nocovať vonku vo foteli. Nevedel som, čo robiť, no dostal som nápad - vypol som jej poistky a až potom vyšla von. Na druhý deň som tú retiazku odmontoval.

8.seprembra - Zrušená návšteva a spálený hrnček

Minulý týždeň ma v tej horúčave prišiel pozrieť Trunek. Mama bola k nemu spočiatku milá, ale keď prišla druhýkrát za nami do izby, tak už bola ako striga a vyháňala ho. Musel predčasne odísť. Keď odchádzal, tak bola zase v pohode a odprevadila ho so mnou až do dediny.Keď som bol v Brezne, mame som dal vytlačiť 25 aktuálnych fotiek z tohto roku. Potom nasledujúce dni ich stále pozerala a rozkladala. Rada pozerá nové a aj staré fotky. Často mi ukáže otcovu fotku a spýta sa ma, že kto je to. Už viackrát bol medzi nami takýto dialóg:

- Ale ja som nebola vydatá?!

- Bola.

- A za koho?

- Za Ľuda.

- Ale nie dlho...

- 42 rokov

- Ale deti sme nemali

- Mali

- A koho? atď.

Skoro každý deň, keď sedíme vonku vo foteloch jej púšťam Otec a moje detstvo alebo moje Svedectvo Jaraba. Vždy sa do toho so zaujatím započúva.Má problémy so stolicou a ja som jej povedal, že je to z liekov na pamäť. Je to napísané na príbalovom letáku. Potom odmietala lieky a dva dni ich nejedla. Ja som sa s ňou nevadil, ani som jej to nevyčítal a dúfal som, že na to zabudne a tak aj bolo. Na tretí deň už lieky užila.26.8. po polnoci ma mama zobudila so slovami, že čo som jej to urobil... Zacítil som smrad a už som vedel, že je zle. V kuchyni plno dymu a na variči zhorený plechový hrnček s vykypeným a zhoreným mliekom. Moja chyba, že nebývam dôsledný a nie vždy skryjem varič. Poučil som sa. S mamou som sa nevadil, hoci som jej to vytkol, a o jednej v noci som pod svetlom z čelovky drhol na potoku drôtenkou varič a hrnček.Dobrá správa je, že mama postupne prestala vyvádzať kvôli kocúrovi, keď nechce ísť podvečer dnu. Niekedy sú také náznaky, ale už neplače a nezúri. Vždy sa veľmi raduje a je celá šťastná, keď kocúr po zotmení príde dnu - cez okno.

22.septembra - Autobus

Mamu otec donútil urobiť vodičák a raz s otcom, ktorý si vypil, odšoférovala zo Žiaru (okres L.Mikuláš) do Bystrice. Bol to pre ňu veľký stres, najmä cesta z Donovalov a teraz sa jej to tak pospájalo v chorej hlave, že viedla autobus, čo je nezmysel. Vraví pritom, že to nikto nechcel odšoférovať, že musela ona odviezť autobus z Donovalov dole a že to zvládla. A že konáre stromov popri ceste ju šľahali po tvári. Toto opakovane každému rozpráva.

12.novembra - Hygiena, toal. papiere a vložky

Mamu neviem donútiť, aby sa umyla. Všetko chce sama, ale už nie je schopná. Ona hovorí, že sa umýva, ale nie je to pravda. Poprosil som sestru, aby ju umyla a aj ju odmietla. Že sa nemá do nej starať. Keď som ostal s mamou sám, nachystal som jej teplú vodu do vedra, mydlo, uterák a čisté veci. Aj sa vyzliekla, tak som ju nechal, lebo chcela byť sama. Potom sa jej pýtam, či si nohy umyla a ona že nohy nie. Nielen to, ale vôbec nič si neumyla, lebo voda vo vedre bola úplne čistá a mydlo suché.Chcel som jej poriadiť skriňu. Najprv súhlasila, ale potom mi do toho zasahovala, čoraz viac šomrala, až ma napokon vyhnala. V skrini má tak naďalej chaos, pomiešané čisté veci so špinavými a nevie (ani ja), čo kde má. Bojuje o svoju autonómiu na úkor hygieny a poriadku a ja ju nechávam víťaziť. Radšej nech sa dobre cíti špinavá a v chaose ako keby bola čistá a prepnutá do zlého stavu, čo by jej zhoršovalo chorobu.Keď sa kocúr občas vyšpinil mimo, mama to vždy ochotne odpratávala, ale ja som jej musel ukázať, kde je našpinené. Mama nato však zabúdala, lopatku dala nevedno kam a niekedy ju aj preplo do zlého stavu. Preto som naposledy mačací výkal spod schodov odpratal sám a mame som o tom ani nepovedal. Keď to budem takto zvládať aj ďalej, ušetrím si nervy a mamu ochránim pred prepnutím. Mama z kúpeľne vynáša toaletné papiere a má ich porozkladané na rôznych miestach v kuchyni. Čím ich viac vynášala, tým som ich viac kupoval. Naposledy zmizol celý balík s ôsmimi kotúčmi. Nevedel som ho nikde nájsť, až napokon som celé balenie objavil odložené v chladničke. Mame som o tom nič nepovedal, nevyčítal, lebo je to zbytočné, a papiere som skryl do komory. Toto som zvládol, ale o pár hodín neskôr, keď som dočistil jablká do sušičky, bolo treba chystať obed a išiel som vysypať šupky z jabĺk na hnoj, prekvapila ma tam vysypaná kopa papierov z triedeného odpadu. Toto som už nezvládol a nakričal som zato na mamu, čím som ju prepol a bol problém... Nič mi to nepomohlo, lebo mama už nie je schopná ani vyzbierať tie papiere, ani som to od nej nechcel a urobil som to ja.Dlhšie už má problémy s vložkami. Má ich porozťahované po kuchyni, po stoličkách, po hrncoch aj inde, niektoré použité iné čisté. Minule bola jedna prevesená cez zavesený lievik. Včera, keď som bol s ňou pri Zdenke na káve, vytiahla z vrecka vložku a položila ju na stôl, potom ju dávala kocúrovi a napokon povedala, že ju ona zje. Keď sa Zdenka zarazila a povedala, že to nie je na jedenie, mama len potvrdila svoje slová.

27.novembra - Vychádzky a obliekanie

S mamou chodím na prechádzky, ale len keď ona chce. Inokedy sa nedá nahovoriť. Vtedy sa vždy vyhovorí na niečo. Nevie sa už vhodne obliecť. Dnu je hocikedy v tom modrom kabáte, ktorý nosí celý rok, aj v lete. Vonku, keď bolo pár stupňov nad nulou, sa vybrala v dvoch svetroch. Keď som ju raz obúval, na jednej nohe mala tri ponožky a druhej jednu. Dnes, keď sme išli k zubárke, som jej dal rukavice a ona si ich nevzala, že sú hrubé a namiesto nich si vzala len jednu tenkú rukavicu. Keď sa ideme prejsť, často si nabalí do tašky veci a tak ide. Minule mala so sebou tri tašky. Keď sme sa vrátili, najedli sme sa, a keď som chcel dať žrať aj kocúrovi, tak jeho miska bola nezvestná. Toto je zdroj našich hádok, lebo ja kŕmim kocúra, no mama misku stále niekde prekladá a zabudne, kde ju dá. Ani teraz nevedela. Všetko sme prehľadali a nikde nebola. Nakoniec ju vytiahla z jednej z tých troch tašiek, čo sme mali na vychádzke.Už dávno nevie vypnúť a zapnúť televízor. Keď sa jej zdá, že sa ľudia z obrazovky do nej starajú, že si ju obzerajú, alebo že sa chcú k nej nasťahovať, tak ho vypína tým, že vytiahne káblik zo satelitnej skrinky. Minulý víkend prestal ísť televízor. Kúpil som nový káblik a zase ide. Pre mamu už nemá televízor ale veľký význam. Nevie, o čom tam hovoria. Ešte pesničky na Senzi alebo na Šlágri vydrží pozerať. To jej teraz často púšťam. Minulý týždeň sa jej zase kocúr vyčúral do postele. Ona si nedá povedať, že ho nemá púšťať na posteľ, ale robí si čo chce. Dáva mu aj igelit, ale čosi - kamsi, a kocúr zase leží pod paplónom. A tak som zase pral obliečky. Od Evky dostala pekný, dlhý teplý kožuch. Ten jej tiež kocúr pošpinil a teraz ho nechce s tým fľakom nosiť. V čistiarni mi to nevzali a povedali, že kožuch je znehodnotený.

18.decembra - Zamykanie aj druhej izby, fotky

Mama za mačky aj život položí. Všetko im dovolí. Kde si kocúr ľahne, tam mu robí ležovisko a dáva mu tam pod nos misku so žrádlom. A on sa jej zato odvďačí tým, že sa občas niekde vyšpiní. Naposledy sa vyčúral do fotela na baranie kože, na ktorých som sedával. Po chvíli som nevedel, kde sú tie kože. Mama ich dala, nevedno kam. Tento týždeň v utorok mala pricestovať Hanka, aby dôkladne vyriadila hlavne ich izbu, lebo Miro má okrem peľovej alergie aj alergiu na mačky a býva mu tu zle. Mama im každý deň opakovane chodí do izby a zrejme trúsi zo seba mačaciu srsť. Keď som išiel sestre, pred jej príchodom, do izby zapnúť ohrievač, zbadal som v ich izbe tie obšťaté kože prehodené cez kreslo. Mame som nič nepovedal, a odniesol som ich preč. Hanka potom počas upratovania našla kľúč od dverí a tak sa od dnes bude v ich neprítomnosti zamykať pred mamou aj ich izba.Dal som spraviť zase nejaké nové fotky. Mama ich pozerala a vypytovala sa:

- To je kto, táto žena?

- To je Hanka.

- Aká Hanka?

- No tvoja dcéra.

- Moja dcéra? A táto stará žena tu na kraji, to je kto?

- To som ja, mama.

Záver

V starostlivosti o mamu som sa naučil tolerovať mnohé veci a ovládať svoje emócie. V ťažkostiach s hygienou je najodpornejšie, keď si vyfúka nos do prstov a potom si to poroztiera po rukách, alebo niekedy aj po tvári. Hoci má plno vreckoviek a na stole vždy rolky toaletného papiera, nedbá na moje napomínania a výčitky, preto som sa musel aj toto naučiť tolerovať. Hanbím sa za ňu, keď to urobí u susedy, keď nás pozve na kávu. Zdenka sa vždy na tom pochopiteľne pohorší.Nikdy nepila kávu, a teraz, keď na to zabudla, tak jej robievam 2-3 sladké nesky denne.Posledné decembrové dni už nechce chodiť na vychádzky. Sťažuje sa na bolesti v predkolení. K doktorke nechce ísť a ani si nechce nechať natrieť nohu. Ráno jej vždy nachystám na tanierik 1 liek na tlak, 1 na pamäť a 2 vitamíny.Často rozpráva z cesty, alebo formuluje nelogické vety. Niekedy má stavy úplnej dezorientácie. Vtedy nerozumie ani jednoduchým vetám. Nie je schopná rozumieť, o čom sa pred ňou dvaja ľudia rozprávajú. Niekedy sa vypytuje, o čom hovoríme, inokedy je rezignovane ticho.Ja som sa vžil do svojej role opatrovateľa a svoje povinnosti voči mame zvládam bez vyčerpanosti, alebo citového utrpenia. Veľmi mi pomáha, že môžem zdieľať túto opateru so svojou sestrou, s ktorou si viackrát dennodenne telefonujeme. Keď Hanka navštívi mamu, tak ja vždy sa idem niekde vyvetrať do mesta na stretnutie s priateľmi. Sestra ma príde vo februári 2021 zastúpiť na 3 týždne, počas ktorých mam naplánovanú kúpeľnú liečbu, na čo sa veľmi teším. Viem, že v roku 2021 ma čakajú s mamou isto horšie veci ako doteraz, ale som odhodlaný to všetko zvládnuť s Ježišom v srdci. Pán je so mnou a vedie ma. Vďaka Bohu!