Mama, december 2019
Poobede ku mne chodia súrodenci Peťo (piatak) s Vikou (tretiačka). Čítam im postupne evanjelium, nosia si svoje gideonky, modlíme sa, rozprávame a vždy chcú pomazať olejom. Sú s chudobnej rodiny To sú tí čo som napísal to svedectvo Peťov zub v liste Šaňkovi.
Mama je dezorientovaná v čase, čiastočne v priestore a vo vzťahoch. Nevie sa už vyjadrovať. Zabúda slová. Keď k nej ja hovorím, musím jednoduché vety opakovať, lebo jej slová čo počuje unikajú hneď z pamäte. Rozpráva stále tie isté príbehy z minulosti a je ich čoraz menej. Keď sa pred ňou s niekým rozprávam, nie je schopná rozumieť o čom hovoríme. Vypytuje sa, alebo od veci sa zapája tými svojimi príbehmi. Zle znáša moje odchody. Chodím preč len v nutných prípadoch, keď mám niečo vybaviť alebo nakúpiť. Vždy jej napíšem, kde idem.Kocúra kŕmim 3xdenne. Keď sa nažerie mama príde s prázdnou miskou, že chce žrať, že celý deň nejedol a ja jej s námahou vysvetľujem, že je nažratý. Ona to niekedy nepochopí a vyťahuje pred neho naše potraviny z ľadničky.Rada je, keď sa za ňu modlím a keď jej natieram nohy. Prejavuje mi lásku. Myslím, že jej je dobre so mnou.
V pondelok sme mali obaja kontrolu u psychiatra. Dobre sme si všetci v radosti porozumeli. Mama spravila pamäťový test o 1 bod lepšie ako pred pol rokom, čo je neuveriteľné. Keď sa jej pýtal aký je mesiac, povedala, že október a keď jej pomáhal, že budú Vianoce, tak povedala, že september. Mne vysadil už všetky lieky, tak som liečený tak ako pred hospitalizáciou - raz za 3 mesiace injekcia, ale teraz už silnejšia.Na Vianoce budem s ňou sám. Sestra prídu až na Silvestra.
Táto starostlivosť o mamu ma pokoruje a ja sa tomu nebránim. Nevyčerpáva ma to. Stále mám silu a energiu. Myslím, že sa o mamu nestará Ivan, ale Ježiš, ktorý žije vo mne.Pán s nami!