Majú kresťania zostať hriešnikmi?
1.10. 2024 bola téma relácie Dobrý štart: odplata za hriech je smrť. Moderátorka povedala myšlienku, ktorú som už viackrát počul vo vašom vysielaní, že či sme kresťania alebo nie sme kresťania, sme stále v hriešnom tele a preto budeme stále hriešnikmi. Kresťan podľa toho má len tú výsadu, že môže, keď zhreší, predstúpiť pred Pána Ježiša a poprosiť o odpustenie. Z toho vyplýva, že niektorí kresťania môžu žiť ešte horší život ako niektorí nekresťania a zároveň sa hlásiť ku kresťanstvu!? A na dôvažok moderátorka dodala, že kresťan nemá mať po hriechu ani výčitky svedomia ani sa zle cítiť pretože je Boh predsa milostivý. Takáto teológia nie je z Ducha svätého a nedá sa relevantne podoprieť biblickými citátmi.
Apoštol Pavol o takýchto kresťanoch hovorí ako o telesných, predaných hriechu a ich stav popisuje v liste R7:14-24. Pred takýmto stavom však na mnohých miestach Pavol vystríha a vyzýva nás, aby sme žili podľa Ducha a tak nebudeme vykonávať žiadosti tela (Gal 5:16).
Takýto telesný stav je preto v kresťanovi, lebo nezomrel jeho starý človek, ktorý mal zomrieť na kríži spolu s Kristom. On tomu jednoducho neuveril! Keď sa tak neudialo, je tou svojou telesnosťou priťahovaný stále do hriechu. Apoštol Pavol nám píše, že máme vyzliecť svojho starého, hriešneho človeka a obliecť si nového človeka, to jest Krista, a máme žiť podľa ducha nového človeka (Ef4:22-24) a tak nevykonávať žiadosti tela.
Oblečenie nového človeka sa na iných miestach Biblie nazýva narodenie z Boha alebo znovuzrodenie. Apoštol Ján píše, že kto sa narodil z Boha, tak nehreší, pretože ani nemôže hrešiť, lebo Božie semeno zostáva v ňom (1J3:9) a to je ten nový človek (to semeno), to je Kristus v nás, nádej slávy. A ďalej apoštol Ján píše, že ten, kto hreší je z Diabla (1J3:8) a z Diabla je preto, lebo o ňom ešte stále rozhoduje jeho starý človek, ktorý je v moci toho Zlého. Starý človek s jeho žiadosťami má byť pribitý na kríži aby sme mohli zvolať spolu s apoštolom Pavlom: hľa spolu s Kristom ukrižovaný som a nežijem už ja, ale Kristus žije vo mne (Gal2:20). A kto hovorí, že zostáva v Ňom, v Kristovi, má žiť tak ako žil On, Kristus (1J2:6), teda čisto, sväto, bez úhony, stále spojený s nebeským Otcom.
Pavol píše: hľadajte pokoj so všetkými ľuďmi a najmä posvätenosť, bez ktorej nikto neuvidí Pána (Žid12:14). A to posväcovanie je možné len skrze nového človeka v nás, keď starý človek je na kríži.
Apoštol Peter to napísal jasne: 1Pt 1:14-16: "A ako poslušné deti nepripodobňujte sa predošlým žiadostiam z čias nevedomosti, ale ako svätý je Ten, ktorý vás povolal, aj vy buďte svätí v celom svojom počínaní. Veď je napísané: Buďte svätí, lebo aj ja som svätý!"
Keď sme svätí, oddelení pre Boha, tak vnímame Boha, komunikujeme s Ním, modlitba je obojstranná komunikácia a keby sme v tomto stave nebodaj zhrešili, tak ihneď to pocítime tým, že strácame tento privilegovaný vzťah, Duch svätý od nás odstupuje a my, zhrození nad sebou, zvoláme s kráľom Dávidom: Bože, Ducha svätého mi neodnímaj, a spravíme pokánie (Ž51). Toto padnutie je ale výnimočné, nie bežné, nie je to spôsob nášho života, lebo my nie sme hriešnici! My sme svätí, kráľovské kňazstvo, vyvolený národ (1Pt2:9), tí ktorých si Boh vyvolil už pred stvorením sveta (Ef1:4). Toto je skutočný kresťanský život!
Lenže drvivá väčšina kresťanov nežije takýmto spôsobom, ale si hovie v hriechoch, opakovane ich vyznáva (alebo aj nevyznáva!), a zase do nich padá a vy ste ich v tomto Dobrom štarte ubezpečili, že je to takto v poriadku. Poslucháč sa uspokojí s tým že je stále hriešnikom. Od pohanov sa líši potom len tým, že chodí do kostola, číta Bibliu a modlí sa, ale jeho život o tom nesvedčí.
Takéto kresťanstvo nie je príťažlivé, takéto kresťanstvo nezmenilo svet, ale svet zmenil kresťanstvo. Prestali sme byť soľou zeme a preto takáto soľ, takéto kresťanstvo bude ľuďmi pošliapané (Mt5:13).
Ivan Jaraba, október 2024