Lesk a bieda ECAV

V predposlednú májovú nedeľu sme si mohli vypočuť kázeň brata farára, v ktorej okrem iného poukazoval najmä na úpadok evanjelickej cirkvi a na vymierajúce cirkevné zbory, kde sa schádza len pár dožívajúcich evanjelikov. Z kedysi živých a početných evanjelických zborov sa stávajú fílie a farári sú viac ako pastiermi ľudí už len správcami chátrajúcich kostolov či iných nehnuteľností. Napríklad v minulosti slávnom evanjelickom Kežmarku sú vedľa seba dva evanjelické kostoly - drevený artikulárny, z ktorého je už len turistická atrakcia a vedľa stojaci veľký tolerančný kostol, ktorého majestátne priestory a široké lavice počas služieb Božích zívajú prázdnotou. Reformačne prebudenie v 16.-17. storočí, kedy takmer cele horné Uhorsko bolo evanjelické, je už len naša slávna minulosť, ktorá sa nezopakuje.

Chcem poukázať na niektoré dôležité príčiny súčasného stavu.

Sú to dôsledky odklonu od reformačnej zásady cirkvi - sempre reformata ecclesia (stále sa reformujúca cirkev). V ECAV sa totiž zakonzervoval stav, ktorý Luther dosiahol a všetky ďalšie nové prebudenecké hnutia boli evanjelickou cirkvou odmietnuté, pretože ich hlavná myšlienka nebola hlásaná Lutherom. Podobný je napokon aj problém mnohých iných protestantských cirkví, dôsledkom čoho je, že vždy, keď príde odmietnutie nového hnutia pôvodnou cirkvou, vzniká nová denominácia a tak sú vo svete tisícky protestantských cirkví. Naproti tomu katolícka cirkev je stale len jedna, a už nie je taká ako bola v stredoveku (hoci odvtedy prijala do vierouky ďalšie nebiblické dogmy). Je to zásluha cirkevnej politiky Rímsko - katolíckej cirkvi, ktorá už od počiatku nechávala priestor pre fungovanie rôznych duchovných prúdov v rozličných reholiach či hnutiach v rámci RKC. Preto jej novodobá rekatolizácia je taká úspešná na rozdiel od situácie v ECAV. Dnes je aktuálne fungovanie charizmatikov v rámci RKC v rôznych spoločenstvách, čo nazývajú obnovou v Duchu svätom. Naproti tomu, keď vzniká takéto oživenie v zbore ECAV, je buď v začiatku potlačené, alebo keď sú veriaci naďalej aktívni, farárovi začne vrchnosť robiť problémy a nakoniec sa to končí odchodom prebudených kresťanov, čoho sme boli svedkami aj v našom zbore pred deviatimi rokmi. Tí ľudia neodišli od Pána, len si našli inú denomináciu. Podobné udalosti sa stali v mnohých zboroch ECAV na Slovensku. Namiesto toho, aby boli títo živí kresťania v evanjelickej cirkvi, sú teraz preč, a možno niektorí aj u katolíkov.

Ďalšou príčinou je nebiblické učenie o tom, že človek sa znovuzrodí, keď ho ako kojenca pokrstia pokropením vodou. Z vlastných skúseností a zo svedectiev miliónov kresťanov, počnúc tými v Skutkoch apoštolov, však môžeme vedieť, že sa tak môže stať väčšinou až v dospelosti, keď je človek schopný porozumieť a uveriť evanjeliu, keď vyzná svoje hriechy a úprimne príjme v modlitbe Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa a myslí to vážne. Príklad k tomu nám dávajú mnohé biblické verše. Väčšinou sa to neudeje v ECAV s mládežou ani počas konfirmačnej prípravy. Je to len o náboženstve, nie o osobnom vzťahu s Bohom. Dôsledkom toho je, že po konfirmácii len málo konfirmantov navštevuje z vlastnej túžby služby Božie alebo mládež.

Z histórie môžem poukázať na hnutie sestier Royových, dvoch dcér evanjelického farára, na začiatku 20.storočia, ktoré sa snažili viesť ľudí k osobnému vzťahu s Bohom a žiť život v súlade s Božím slovom. Hnutie bojovalo proti alkoholizmu a iným neduhom v spoločnosti a je známe pod názvom Modrý kríž. Žiaľ, Modrý kríž nebol prijatý evanjelickou cirkvou, ktorá tak opäť prišla o časť svojich veriacich, ale, na rozdiel od ECAV, podporila ho Cirkev bratská - potomkovia Česko-bratskej cirkvi, ktorých biskupom bol v 17. storočí Ján Ámos Komenský.

K vyššie spomínaným, pre ECAV teologicky neprijateľným argumentom, treba pridať ešte krst ponorením v dospelosti a modlitby v neznámych jazykoch. Hoci pre oboje nachádzame v Biblii jasnú oporu, ECAV to odmieta, lebo Luther sa nemodlil v neznámych jazykoch a anabaptistov zavrhoval a prenasledoval. Keď sa v cirkvi objaví tento "problém", na stránkach Evanjelického posla sa k nemu zaujme jasné stanovisko, v súlade s Augsbugským vyznaním i Symbolickými knihami, a ak farári nechcú mať problémy, musia vo svojich zboroch potlačiť takéto aktivity. Pre niektorých členov cirkvi je to potom signál na odchod zo zboru a znovunastolený poriadok má trpkú príchuť.

Pretože Satan chce byť ako Boh, napodobňuje ho v mnohých veciach a tiež aj v daroch Ducha svätého. Tak ako slovo poznania či proroctvo majú aj veštice (nie však od Ducha svätého, ale od Diabla), tak aj dar jazykov vie napodobňovať ten Zlý. To ale neznamená, že preto kresťania nemajú používať tieto dary Ducha svätého. To by bolo podobné, ako keby sme nepoužívali internet, pretože je tam veľa zlého lebo ho používa aj Satan. Alebo nebudeme používať v kuchyni nôž, lebo nožom sa môže niekto porezať alebo zavraždiť človeka?

Ak sa nezmení postoj vedenia ECAV, čo je málo pravdepodobné, suché kosti v evanjelickej cirkvi nikdy neožijú a mnohí jednotlivci, či skupiny znovuzrodených evanjelikov skôr alebo neskôr prestanú zohrievať lavice v našich kostoloch.

Ivan Jaraba