Ja kresťan - komentár

Ahoj Michal

Patrím k tým nemnohým, pre ktorých si napísal v auguste článok Ja kresťan, ktorý sa mi akoby náhodou dostal do rúk. Vážim si, že si v ňom odhalil svoju vieru a presvedčenie. Chcem Ti k tomu napísať môj skromný komentár a aj čiastočnú konfrontáciu s mojou vierou a jej miniapológiu.

V živote sa snažím, aby môj svetonázor či vieru už neformovali rôzni filozofi, vedci, myslitelia, spisovatelia, politici, herci či iní svetáci, ale len Božie slovo - Biblia, lebo ona je pre mňa životnou autoritou. Preto chcem pod jej vplyvom zareagovať na Tvoj článok a tak Ti musím v láske napísať, že vzkriesenie Ježiša nie je blud preto, že veľká skupina ľudí tomu verí, ale pretože je to realita. Ježiša po vzkriesení videlo množstvo ľudí. Jedol a rozprával sa so svojimi učeníkmi a mnoho ľudí z tých čo ho videli žili v čase napísania evanjelií. V posledných kapitolách evanjelií nájdeme viac dôkazov, že nešlo o podvod. Kresťania v prvých storočiach by nešli dobrovoľne pre svoju vieru na popravu, keby to bol len nejaký mýtus alebo vymyslená legenda. Viera vo vzkriesenie Krista nie je kráčanie po vode ale je jedným zo základov kresťanskej viery.

Ježiš zomrel za naše hriechy nie pretože sa len ustálila táto interpretácia Jeho smrti, ale pretože túto udalosť ale aj jej zmysel, stovky rokov predtým ako sa stala, prorokoval najmä Izaiáš (Iz53) ale aj iní starozmluvní proroci, a v tomto duchu to vysvetľujú aj novozmluvné epištoly. Ako nespravodlivá poprava sa to javí len z čisto ľudského hľadiska. Na základe nedokonanej obete Izáka nemožno odvodiť, že Boh obete principiálne odmieta. Mojžišov Zákon je plný príkazov kameňovania ľudí a Bohom požadovaných zvieracích krvavých obetí, ktoré sú predobrazom jedinej a neopakovateľnej dokonalej obete bezhriešneho a preto dokonalého Baránka - Božieho Syna, Ježiša Krista.

Nebeský Otec to mal všetko vo svojej réžii a vedel, že Ježiša vzkriesi a vezme si Ho k sebe. Verím, že Boh je úplne zvrchovaný nad celým svojim stvorením, teda aj nad Diablom, ktorý môže robiť len to, čo mu Boh dovolí. Ježiš bol ukrižovaný a teda potrestaný namiesto tých ľudí, ktorí v Neho veria, oľutovali svoje hriechy a poprosili Ho o odpustanie. To, že sňal hriechy sveta neznamená, že hriechy už nebudú, ale že môžu byť Bohom odpustené. Tí, ktorí nie sú skutoční kresťania musia žiť a zomierať pod ťarchou svojich hriechov, teda odlúčení od Boha teraz i vo večnosti. To, že väčšina kresťanov stále padá do hriechu, je ich zlou vizitkou. Apoštol Ján vo svojom prvom liste jasne píše (1J3:6,9), že "kto sa narodil z Boha (teda sa znovuzrodil podľa J3:3-5), nepácha hriech a nemôže hrešiť, lebo je narodený z Boha". A ďalej: "kto zostáva v Ňom nehreší a kto hreší, nevidel Ho ani nepoznal". Napriek tomu sa môže stať, že takýto kresťan výnimočne zhreší (1J2:1). Keď to zistí, urobí pokánie pred Ježišom, Ježiš mu odpustí a on už viac ten hriech vedome neopakuje (1J1:9). Takto majú žiť skutoční kresťania! Ján to zaklincoval ešte veršom: "kto hovorí, že zostáva v Ňom, má žiť tak ako žil On" (1J2:6 ) - teda nehrešiť.

Biblia hovorí, že bez preliatia krvi nie je možné odpustenie hriechov (Zid9:22). To svedčí o vážnosti hriechu. Preto je Starý zákon plný obetí zvierat a centrom Novej zmluvy je Ježišova obeť.

Podobenstvo o márnotratnom synovi sa netýka toho ako mal Boh naložiť s Ježišom, lebo Ježiš bol stále s Otcom, nijako nezhrešil a neodišiel od Otca ani Ho neopustil. To podobenstvo je o tom ako sa Boh (otec v podobenstve) zachová k tomu, kto od Neho odíde do hriešneho života, potom to oľutuje a chce sa k Nemu vrátiť. Práve pre Ježišovu obeť nás teraz nebeský Otec môže v našom pokání vybozkávať bez toho, aby sme my priniesli nejakú krvavú obeť. Márnotratný syn spravil pokánie pri sviniach, keď sa rozhodol, že sa vráti k otcovi a povie mu, že zhrešil proti nemu. (Pokánie je zmena myslenia.) Preto ho otec objal prv ako mu to syn povedal.

To, že sa Boh rozhodol z lásky k ľudstvu poslať na svet svojho Syna (J3:16), ktorý tu na zemi dokonale naplnil Otcovu vôľu, nie je pre mňa primitívna náboženská mytológia, ale dokonalý Boží plán, ktorý Ježiš uskutočnil v Božej réžii.

Ježišov život opísaný v evanjeliách je rovnako dôležitý ako Jeho smrť a vzkriesenie. Svojim narodením a životom potvrdil, že On je Kristus, predpovedaný stovky rokov pred Jeho narodením prorokmi. Bez kríža a vzkriesenia by sme však mali na sebe stále ťarchu našich hriechov a boli by sme bez možnosti znovuzrodenia. Svojimi kázňami, podobenstvami a svedectvami nás Ježiš naučil ako máme žiť, veriť a milovať Boha i ľudí.

Ja som nepodľahol racionalizmu v teológii alebo jej demytologizácii, lebo verím Biblii tak ako je napísaná. Všetkému ani zďaleka nerozumiem a myslím si, že je ešte veľa v Písme, čo nebolo Duchom svätým zjavené či odhalené, hoci teológovia rôznych cirkví sa snažia všetko vysvetliť svojimi výkladmi, ktoré si často aj protirečia. Vystihol to apoštol Pavol, ked napísal, že teraz vidíme nejasne, akoby v matnom zrkadle, ale potom (vo večnosti) tvárou v tvár (1Kor13:12). Avšak to, čo potrebujem vedieť pre svoj život, tomu rozumiem a aj mnohému ďalšiemu.

Keď kresťanov rozdelíme na evolucionistov a kreacionistov, tak ja som postupne prešiel z prvej skupiny do druhej. Boh stvoril aj čas, ktorý u Neho "plynie" ináč ako tu v časnosti (2Pt3:8). Keď tvoril našu zem a život na nej svojim Slovom, čas plynul ináč ako dnes a nepotreboval na to miliardy rokov, ale len šesť dní.

Extrapolácia rozpínania vesmíru do minulosti, do jedného bodu, vôbec nemôže odpovedať realite. To ako keby pozorovateľ, ktorý vidí len autá a mestá bez siete ciest, by v krátkom časovom úseku pozoroval auto idúce z Bystrice do Brezna, od západu na východ, a na základe jeho priemernej rýchlosti a smeru by vytvoril teóriu, že pred štyridsiatimi minútami bolo toto auto v Kremnici. Alebo by krátko pozoroval na diaľnici mierne zrýchľujúce auto a na základe jeho zrýchlenia by vypočítal, že pred siedmimi minútami toto auto stálo, čo vôbec nemusí byť pravda. V prospech kreacionizmu hovorí aj druhý termodynamický zákon, podľa ktorého v uzavretom systéme entropia (miera neusporiadanosti) s plynúcim časom narastá. Ak by mali pravdu evolucionisti, potom by to muselo platiť presne naopak.

Pre vznik života na zemi a jeho trvanie muselo byť splnených množstvo fyzikálnych, chemických, astronomických a iných podmienok, a to kvalitatívne i kvantitatívne a v požadovanom časovom slede. Pravdepodobnosť, že sa niečo také náhodne vo vesmíre vyskytne, je prakticky nulová. Podobne ako je nepravdepodobné, že keď rozobraté hodinky v rukách hodíme na stôl, že sa náhodne poskladajú. Alebo ako je tak isto nemožné, že by výbuchom v tlačiarni vznikla kniha, alebo výbuchom v automobilke nový typ auta.

Za vznikom života na zemi je jednoznačne Božia inteligencia, ktorá preň svojim Slovom vytvorila podmienky a dala zakódovanú informáciu do reťazcov DNA v jadrách buniek živých organizmov, čím vytvorila veľkú pestrosť života, ktorá sa s plynúcim časom zmenšuje (živočíšne a rastlinné druhy vymierajú, nerastné ložiská sa míňajú a aj vplyvom človeka sa rozptyľujú po zemi), lebo entropia na zemi sa zväčšuje.

Teória Veľkého tresku spolu s Darvinovou teóriou zostanú len teóriami, podľa ktorých sa vesmír a život na zemi nesprávali a vyhovujú najmä tým ľuďom, ktorí sú v opozícii voči Bohu, nechcú Ho rešpektovať a chcú žiť podľa vlastných pravidiel.

Keď Bibliu zracionalizujeme, prekrútime a odstránime z nej vzkriesenie a iné zázraky, osobu Boha, Diabla, anjelov, démonov, nebo, peklo, tak z nej takmer nič pôvodné nezostane, len znôška filozofických tvrdení, ktoré nemajú ani štipku Božej moci meniť ľudské životy.

Bibliu považujem za Božie slovo - logos, ktorým ku mne hovorí Boh a ktoré je pre mňa zdrojom poznania, múdrosti, poučenia, návodom na život, autoritou a meradlom, ktorým sa dívam na okolitý svet a ľudí. Je zdrojom mojej radosti a viery i prameňom živej vody, do ktorej sa každé ráno ponáram, aby som sa ním sýtil na každý deň. Ježiš Kristus je mojim Spasiteľom a Pánom, ktorý cez Ducha svätého žije vo mne a ktorého som urobil Pánom svojho života, s ktorým sa snažím v modlitbách rozprávať a vnímať, čo mi Jeho réma (Božie slovo) hovorí.

Michal, prajem Ti veľa Božieho požehnania vo všetkých oblastiach Tvojho života, najmä v osobnom a rodinnom živote, v práci, pri blogovaní a v Tvojom duchovnom raste. Mám Ťa rád!

Ivan Jaraba, október 2016.