Boh a biológia

Chcem sa s vami podeliť o niekoľko svedectiev, pri ktorých sa ma Boh dotkol a vyučoval ma na mojej ceste duchovného dozrievania v oblastiach, ktoré sa týkajú biológie.

V období, keď som nebol ešte kresťanom, ale som už uveril v Boha, mi odstránil nadprirodzeným spôsobom sedem bradavíc z podošvy mojej pravej nohy. Vtedy som jasne vnímal určité duchovné príčiny tejto kožnej choroby, po odstránení ktorých došlo k uzdraveniu. Spoznal som, že každá choroba má svoju duchovnú príčinu. Tieto príčiny môžeme nazvať jedným slovom - hriechy. Naše, alebo našich predkov. Je to niečo v našom živote, čo sa nepáči Bohu. Môžu to byť naše jednotlivé hriešne skutky alebo aj smer, ktorým sa v živote uberáme, a nie je v súlade s Božím zámerom, ktorý má pre náš život. Preto keď ma postihne nejaká choroba, nehoda alebo úraz, pýtam sa Hospodina, čo mi tým chce povedať? Kde som spravil chybu vo svojom živote? Čo mám odstrániť zo svojho života? Kde ma chce Boh nasmerovať?

V roku 1998 sme sa s manželkou a našimi dvomi deťmi vybrali na dovolenku vlastným autom, bez cestovnej kancelárie. Boli sme na dostihoch v Topoľčiankach, v safari parku v Rakúsku, v Smoleniciach, v jaskyni Driny, na Myjave, na Bradle, spoznávali sme hrady dolného Považia a posledný deň sme strávili na Zelenej žabe v Turčianskych Tepliciach. Keď sme odchádzali z kúpaliska, išiel som ako prvý, a už neviem prečo som sa ponáhľal do auta. Chodník viedol po serpentínach dole kopcom, a ja som sa rozhodol ho skrátiť po strmom teréne. Niesol som ruksak, košík a tašku. Zrazu som sa šmykol, spadol, košík sa vysypal dolu svahom a na koreni stromu som si roztrhol kožu na lakti. Rana dlhá asi tri centimetre mi veľmi krvácala. Museli sme ísť na pohotovosť, kde mi to doktor zašil a obviazal. Nechápal som sám seba, prečo som sa tak splašil a vyrobil som si zbytočný úraz. Až po rokoch mi došlo aká bola duchovná príčina tohto úrazu: nemám chodiť v živote skratkami! Každé obdobie svojho života mám naplno prežiť a nekráčať skratkou za tým, čo mi Boh ukazuje, že prežijem. Dôjde na to! Na podobnú tému som počul podobenstvo v jednej kázni, v ktorej padla otázka: ako môžeme zjesť slona? Odpoveď: po kúskoch a bude to trvať dosť dlho. Boh nás učí trpezlivosti.

Asi pred piatimi až šiestimi rokmi som mal obdobie vo svojom živote, že som pri mame chodil v lete skoro každý týždeň pomáhať nášmu susedovi Vilovi, ktorý chová dobytok a ovce. Zastupoval som v práci Vilovho syna, ktorý musel chodiť do roboty a nemal čas na rodinné gazdovstvo. Za odmenu som od gazdinej dostával mlieko, tvaroh, cmar a maslo. Pomáhal som mu pri chystaní dreva, ale najmä pri zvážaní sena. Vilo seno vyhadzoval na šopu a ja som ho hore odoberal a ukladal. Robil som to už veľakrát a nemal som žiadne problémy, ale vtedy sa stalo, že som sa po robote večer zle cítil a dostal som teplotu vyše 38 stupňov. V horúčke som zle som spal ale na druhý deň ma to prešlo a bol som v poriadku. Na druhý týždeň som zase Vilovi pomáhal na šope a situácia sa zopakovala - večer choroba s horúčkou, ale na druhý deň som bol v poriadku.. To som už spozornel a začal som tento signál vnímať ako upozornenie, že je čas skončiť s prácou paholka u suseda. Aj sa tak stalo. Ako hovorí kniha Kazateľ, všetko má svoj čas... Potom musel mať Vilo pomocníka vo svojom synovi a mne sa choroba už nezopakovala.

V rokoch 2008 a 2009 ma na jeseň vždy seklo v krížoch. Bolesť ma neprechádzala ani po mesiaci a tak som po oba roky chodieval na rehabilitácie. Bolesti stále pretrvávali a ja som premýšľal nad duchovnou príčinou týchto problémov. Vnímal som, že mám niečo zmeniť vo svojom živote, a ja som zdráhal. Boh ma ale lámal. Preto tie bolesti. Keď som sa mu poddal, bolesti náhle zmizli. Na potvrdenie tejto príčiny sa mi vtedy zlomil aj šilt na čiapke. V roku 2010 som bol už dostatočne zlomený i polepšený a tak ma už na jeseň neseklo v krížoch. Vďaka Pane za príučku!

Od októbra 2009 do Veľkej noci 2010 som trikrát bral antibiotiká pre bolesti mŕtveho zuba, na ktorom som mal korunku. Moja zubárka mi ho nechcela vytrhnúť, hoci som ju sedemkrát v bolestiach o to žiadal. Nakoniec som podľa snímku zistil, že zápal sa šíri z medzizubných priestorov, ktoré som si odvtedy čistil medzizubnými kefkami a odvtedy som mal so zubom pokoj. Tá nečistota medzi zubami mi pripomínala hriech v mojom živote, ktorý som tiež odstránil. V januári 2011 som sa v jednu sobotu vracal autobusom z Veľkého Zálužia, kde som bol v liečebni navštíviť jednu sestru. Na rozlúčku mi dala žuvačku, o ktorú keď som ju v autobuse žuval, sa mi prilepil ten mŕtvy zub a aj s korunkou odpadol od koreňa. Ostal mi z neho v ústach len koreň. Nechápal som ako sa to mohlo stať, ale pochopil som toľko, že ten koreň si musím dať vybrať a aj hriech zo života treba úplne vykoreniť!

Vyššie uvedené svedectvá boli o tom ako som sa nechal Bohom formovať cez určité ťažkosti vo svojom živote. Nasledujúcich šesť svedectiev je o tom ako Boh odpovedá na modlitby, keď si dá človek svoj život do súladu s Jeho vôľou, o nič nie je ustarostený a svoje potreby predkladá na modlitbách.

Z domácich jabĺk robím v zime sušienky. Pri mame sa na peci usušia bez problémov. Doma som ich sušil na radiátore, a stále mi plesniveli. Plechy som vždy vyumýval, jablká nakrájal natenko, ale nič nepomáhalo. Tak som sa začal za to modliť. A verte - neverte, pomohlo to. Odvtedy mi už ani raz nesplesniveli.

Do kuchyne sa mi pred rokmi nanosili potravinové mole. Vyriadil som špajzovú skriňu, potraviny som držal v uzavretých nádobách, zavesil som mucholapku, ale nič nepomáhalo. Stále lietali, alebo sedeli na stene či strope. Je to problém vykynožiť ich. Opäť som poprosil o pomoc v modlitbe nášho Pána. A pomohol. Od molí mám pokoj. Ostali po nich len fľaky na stenách a tá posledná sa prilepila na prázdnu mucholapku.

Pri mame odjakživa v podkroví žili plchy. Pamätám sa, že som ako chlapec jedného plcha na pôjde zabil. Keď sme vymieňali škridlu, objavili sme pri komíne plšie hniezdo, z ktorého stará plšica pred našimi očami odnášala do bezpečia malé plšíčatá. Keď sme zobytnili podkrovie, nasťahovali sa do nobasilovej izolácie, v ktorej si narobili chodbičky a hniezda a prebytočnú izoláciu povyhadzovali. Spávam v podkroví a neustále bolo počuť šuchot týchto zvieratiek ako sa rýchlo pohybovali v konštrukcii strechy. Niekedy aj škriekali. Občas sa dostali aj dovnútra, behali po stenách, policiach a robili neporiadok. Pred pár rokmi sme našli utopeného plcha v nádrži vody, ktorú som zabudol zakryť. V októbri 2010 som utesnil poslednú dieru za nádržou, kadiaľ mohli prechádzať do miestnosti. Šuchot a škriekanie v konštrukcii strechy neprestával, ale dovnútra sa už nedostali. Rozmýšľal som, že si kúpime nejaký elektronický odpudzovač hlodavcov, ale potom ma napadlo, že by som sa mohol pomodliť za to, aby sa náš Pán postaral o ich odpudenie z našej strechy. A tak sa aj stalo. Už asi tri mesiace je ticho a v noci ma už nebudí šuchot a škriekanie plchov. Predo mnou je ďalšia výzva, žeby som mal vieru pomodliť sa , aby z našej záhrady odišli krty, hryzce a iné hmyzožravce, ktoré celú záhradu "podpivničili a ozdobili" množstvom krtincov.

Koncom januára 2011 sa mama pošmykla na strmom chodníku, spadla a vyvrtla si nohu v členku. Dostala výron. Do večera jej noha postupne opuchla, omodrela a bolesť sa rozšírila až na stehno. Pohybovala sa len krivkaním s malými krokmi, lebo mala bolesti. Natierala si ju masťou a poprosila ma, žeby som sa pomodlil, aby nedostala infarkt, lebo jej vraj popraskali cievy. Modlila sa aj ona. Ja som sa večer v posteli pomodlil, aby jej Boh nohu úplne uzdravil. Ráno ma privítala so slovami: "Ivko, stal sa zázrak, noha ma nebolí". A naozaj. Noha už nebola ani opuchnutá, ani modrá a mohla chodiť bez toho, aby krívala. Vďaka Ti Pane, že vypočúvaš naše modlitby.

V lete 2011 začali sa mame objavovať na tele vyrážky. Spravil sa jej výsyp. Ona si to potierala nejakou masťou a sotva ju to prešlo, už sa to urobilo na inom mieste. Skúšala vynechávať potravu, aby zistila na čo je alergická, ale na nič neprišla a nepomáhala ani liečba bylinkami. Ani čaje, ani kúpele. Zo dňa na deň sa jej zväčšovala vysypaná plocha, až mala jedného dňa, keď som bol pri nej, vysypané pupencami takmer celé telo. Veľmi ju to svrbelo, až bola z toho celá schvátená. Pretože sa jej masť minula, išiel som jej ju kúpiť do lekárne v Podbrezovej. Cesta na autobus trvá peši asi 20 minút a ja som sa celou cestou modlil za mamine uzdravenie. Prosil som Pána o uzdravenie, prikazoval som duchu choroby v Ježišovom mene, aby odišiel a proklamoval som niektoré biblické verše do maminho života. Keď som mal do rezervy, ako mi nakázala, dve masti kúpené a čakal som v Podbrezovej na spiatočný autobus, zavolal som jej, že ako sa cíti. Povedala mi spokojne, že to trochu poľavilo a že ju to už nesvrbí. Keď som sa však k nej vrátil, po vyrážkach nebolo ani stopy. Mama bola uzdravená a ani nasledujúce dni sa jej kožné problémy nevrátili. Dodnes má s tým pokoj. Vďaka Bohu!

Koncom augusta 2011 dostala mama teploty. Každý deň mala spočiatku zvýšené a po dvoch týždňoch mávala už aj nad 38 stupňov. Zle sa cítila a skoro stále ležala. Chcel som ísť s ňou k doktorovi, ale ona ani počuť. Že nezájde na autobus. Veď nás sused odvezie autom. Že ona nechce nikoho otravovať. Tak zavolám pohotovosť a príde k Tebe doktor. Že ona cudzieho nechce, lebo ju nepozná a nevie, čo všetko má choré. Tak pôjdem sám Ti vypýtať Ti lieky proti viróze, ktorú asi máš. Že ona lieky nebude brať, lebo jej odíde jediná oblička, ktorú má. Skrátka nebolo s ňou ani z voza ani na voz. Na dôvažok ju, napriek tomu že sa poctivo zatepľuje a chodí aj v lete v kabáte a v kapcoch a hlavu má omotanú šatkou a šálom, seklo v krčnej chrbtici a bola z toho celá zúfalá. Nedalo sa jej ani poriadne sedieť, ani ležať. Hovorím je, že aby si dala pichnúť injekciu. Ona že nie, že jej to nepomôže. Tak ťa vymasírujem, aby sa ti uľavilo. Že to nemôžem ja, že to musí odborník. A modliť sa môžem? No, to sa môžeš. Hurá, tak aspoň niečo. Dohodol som sa s ňou, že si večer sadneme, prečítame si niečo z Biblie, pomodlíme sa a že ju pomažem olejom. Večer sme si sadli a prečítali zo záveru Marka 16 a z Jakuba 5 o pomazávaní a modlitbách za chorých. V Ježišovom mene som poslal chorobu preč z maminho tela a prvý krát v živote som ju pomazal olejom na uzdravenie. Ráno, keď sme sa zobudili, mala chrbticu úplne uvoľnenú a horúčka tiež odišla. Už ani ďalšie dni nemala horúčku, len sa cítila ako po chorobe, ale do dvoch týždňov sa zotavila a túto jeseň je už celkom čulá a čiperná. Koncom leta sme si pripomenuli jej 75. narodeniny.

Povzbudzujem vás, bratia a sestry, aby ste sa naozaj za všetky vaše potreby modlili a o nič neboli ustarostení. Keď vás postihne nejaká nepríjemná udalosť, premýšľajte a pýtajte sa na modlitbe, čo vám tým chce Boh povedať. Čo ste urobili zle, ktorým smerom máte ďalej v živote kráčať, aj keď nie vždy nám to Pán zjaví. Život s Pánom a na modlitbách je úžasné dobrodružstvo. Nech vás Boh požehná a vypočúva vaše modlitby! Amen.

Ivan Jaraba